Minule v noci sa veci zvrtli, keď som sa bavila s kamošom. Boli sme kamaráti už roky, a povedzme, že vždy sme mali medzi sebou trochu iskry. Ale nebolo to tak, kým sme sa ocitli sami, že sme sa rozhodli podľa toho konať. Spôsob, akým sa jeho telo pohybovalo proti môjmu, mi spôsoboval zimomriavky v chrbte. Jeho ruky skúmali každý môj centimeter, jeho pery ochutnávali moju pokožku, bolo to ako nič, čo som predtým nezažila. A najšialenejšia časť? Nemal sa ani blízko k tomu, aby sa urobil. Vzal ma na miesta, o ktorých som si nikdy nemyslela, že pôjdu, posúval moje hranice spôsobom, o ktorom som nikdy nepovažovala za možný. Intenzita nášho stretnutia mi vyrazila dych, moje telo túžilo po viac. Ale tak rýchlo, ako to začalo, aj skončilo. Zostali sme tam, lapali po dychu a snažili sa chytiť dych, prešlo medzi nami tiché porozumenie. Vedeli sme, že to, čo sme zdieľali, je špeciálne, tajomstvo, ktoré poznáme len my. A ako sme sa pomaly obliekali, mohli sme si pomôcť, ale usmiať sa na seba, vediac, že toto bol len začiatok.
